Keď sa pozerám na toto video, tak mi bije srdce strachom. Neviem, či by som sa odvážil skočiť z takého vysokého brala. Toto video mi však niečo pripomína. Vždy keď čelím strachu zo smrti, zo zranenia, zo straty si naplno uvedomujem, že žijem. Áno, sú to tie momenty, kedy som niečoho plný. Vnímam, cítim, počujem svoj dych. Stačí jeden krok a ja sa z istoty vydám napospas neistote a prijmem to, čo sa bude diať.

A potom skočím.

A už nie je nič. Žiadna myšlienka, žiadny strach. Už som len ja, môj život a moment. Sme tam spolu a mne neostáva nič iné, iba veriť tomu, že to dokážem.

Pekný deň všetkým!