Sep 22 2009

Bruce Lee: Buď vodou

Pred nedávnom som videl film o mužovi menom Bruce Lee. Určite ho všetci poznáte. Legenda bojových umení. Človek, ktorý nemal žiadny podkožný tuk. Muž s najrýchlejším úderom. Môžeme pre neho nájsť niekoľko prívlastkov. Tento výnimočný bojovník sa zrodil z muža s výnimočným prístupom. Jeho prístup bol inovátorský.

Tréning
“Keď Bruce Lee na začiatku roku 1972 natáčal v Hong Kongu film, nechal si poslať svoje veci, s ktorými trénoval,” hovorí Ted Wong, ktorý stretol Bruca v roku 1967 a trénoval ho počas nasledujúcich šiestich rokov. “Chcel zostať vo forme. Tak sme mu zbalili tašky, ale nezabalili sme mu do nich žiadne oblečenie. Povedal, že to si kúpi lacno v Hong Kongu. Zbalili sme mu len jeho veci na tréning. Zasmial sa, keď uvidel tie tašky plné vecí na tréning, a povedal: Teraz budem môcť veľa trénovať.”
A aj trénoval.
“Bruce mal tréning na provm mieste,” hovorí Wong. “Neustále trénoval. Trénoval, keď pozeral na telku - posiloval kotníky. Keď šoféroval, posiloval stisk ruky.  Keď si šiel kúpiť knihu a pred ním sa objavil kopec, vždy bežal. Nikdy nemrhal časom.”
Prečo bol tento muž tak posadnutý tréningom? Z niekoľkých dôvodov:
1. Podľa Leeho bol tréning dôležitý, pretože bez neho nemohol podávať výkon a maximalizovať svoje schopnosti. “Lee zastával názor, že človek nemá bojovať, ak nie je vo forme. Ak nie si vo forme, nemôžeš byť 100% efektívny.” hovorí Wong.
2. Mal najvyššie ciele. “Chcel byť najlepší,” hovorí Wong “chcel byť najlepším bojovníkom.”

Inovátor
Bruce Lee sa učil niekoľko bojových umení. Zistil, že z každého si môže niečo vziať, že každé bojové umenie je silné v niečom inom. Vyzýval majstrov iných štýlov a učil sa od nich. Pracoval na svojej komplexnosti a na vyjadrení seba samého. „Slabosťou je to, že keď sa vytvorí rodina, budú jej členovia považovať svoje bojové umenie za jedinú pravdu a nebudú mať odvahu ho reformovať či zlepšiť. Budú tak uveznení vo svojom malom svete. Študenti sa stanú strojmi, ktoré budú imitovať zostavy svojho bojového umenia.“
V roce 1965 Bruce Lee vyvíja Jeet Kune Do – „štýl bez štýlu“. Tento štýl mal byť premostením toho, čím podľa Leeho trpeli tradičné čínske bojové umenia: „rigídnosťou“, „nepružnosťou“, „malou praktičnosťou“.
„Buďte bez akejkoľvek formy… Bez hrán, tak ako voda. Keď dáš vodu do pohára, stane se pohárom. Dáš vodu do hrnca – a stane sa hrncom. Dáš ju do čajovej konvice – a stane sa čajovou konvicou. Voda môže plynúť a nemôže naraziť. Staň sa vodou, môj priateľ.”
Taká bola podstata Bruce Leeho kritiky tradičných štýlov.
„Jeet Kune Do je len meno, nerobte okolo neho žiadny rozruch: ak pochopíte korene boja, tak zistíte, že neexistuje nič také ako štýl.”

Paralela k dnešnému svetu
Pre mnohých z nás momentálne existuje len jedna pravda, len naša metóda, len náš štýl je ten najlepší. Vidím v prístupe Bruca Leeho veľkú inšpiráciu a veľkú múdrosť: Učiť sa nové a nové metódy či štýly, brať si z nich to najlepšie a začať z nich tvoriť niečo úplne nové, niečo v čom sa budeme cítiť ako ryba vo vode a kde budeme môcť naplno vyjadriť sami seba. A zároveň hľadať príležitosti na tréning, aby sme boli stále vo forme a na 100% efektívny.

Tento článok je vytvorený z rôznych zdrojov, myšlienkovo a slovne prepojený autorom.


Sep 21 2009

Kouč je nástroj

Toto je naše obrovské zistenie, čo sme úspešne zrealizovali jednodenný tímový koučing pre stredne veľký tím. Môžete mať celý zoznam kurzov a plný batoh koučingových nástrojov, ale pokiaľ sa nestanete nástrojom vy sami, každé stretnutie bude iba príjemný koučingový rozhovor a NIČ VIAC. Len veľa slov za veľa peňazí…

Čo to znamená byť nástrojom?
Stáť vpredu a nebyť len pozorovateľom. Nepočúvať ten nástojčivý hlas, ktorý vám do ucha šepká: „Tvoja intuícia ťa klame,“, „Čo ak to nevidíš správne?“ „Nie, nie, nerob to!“ , „To sa predsa nehodí,“.
Byť nástrojom znamená urobiť krok, keď máte nohy prilepené k zemi a ústa zaviazané. Musíte vyhrať boj, ktorý sa odohráva niekde hlboko vo vašom vnútri. Znamená to ísť s kožou na trh a riskovať všetko, čo sa bojíte stratiť, pretože veríte svojej intuícii a tomu, že je správne, čo robíte.

Byť nástrojom znamená vstať z kresla, prestať klásť otázku za otázkou a urobiť to, čoho sa váš klient bojí.”Ukáž mi to, o čom hovoríš!“ toto je pre mňa tá najsilnešia výzva, aká môže byť, pretože mení slová na činy. V tom momente nastáva hlboké, až hmatateľné ticho, čas zostane stáť a…pricháza obrovské učenie.

Aké?

„Chcem mať viac nadšenia“, vraví klient…
“Ukáž mi ho. Ukáž mi, ako vyzerá tvoje nadšenie!“
Nemyslite si, že je ľahké prijať túto výzvu. Uvidíte, ako klient stojí, pozerá sa na vás a nevie, čo spraviť - a kouč, ktorý nie je nástrojom, tiež stojí a nevie, čo spraviť.
„To sa nedá takto nasilu,“ hovorí klient.
V tom momente máte pred sebou dvoch ľudí, nie jedného. Jeden, ktorý chce, a druhý, ktorý nemôže a preto hľadá výhovorky.
A to je moment, keď sa kouč stáva nástrojom a musí ísť tam, kam váha ísť klient. Musí sa stať klientovým nadšením. Ak kouč v tom momente neukáže nadšenie, ako môže jeho klient?

Kde má kouč v tom momente vziať nadšenie?
V sebe.
Krásnym príkladom sú malé deti, ktoré svojou spontánnosťou a svojím nadšením každému vykúzlia úsmev na tvári. Čo nám koučom bráni byť ako deti? Čo je to? Na to si každý musí nájsť odpoveď sám….

Každý kouč má silný nástroj – seba samého. Môžete si zaplatiť drahé školenia, ale nikto vás nenaučí spoznať a používať tento nástroj. To musíte urobiť vy sami. Objaviť odvahu čeliť svojmu strachu a ísť tam, kam klient zatiaľ nemá odvahu ísť. Neznamená to, že kouč nemá strach. Bojí sa rovnako ako jeho klient. Rozdiel medzi nimi, že kouč strach ovláda kým klienta ovláda strach.
My koučovia musíme byť pre všetkých našich klientov všetkým tým, čo oni v danom momente potrebujú. A v tom sa skrýva veľké tajomstvo koučingu. Kouč je tvorcom toho, čo sa deje a zároveň limitom toho, čo sa deje. Kouči - vyzývame vás - začnime sami seba prekonávať, aby sme z ľudí dostali, to najlepšie. To je predsa cieľ, alebo nie?

Zuzana Macková, Co-Active Coach,
Peter Repčík, Co-Active Coach


Sep 1 2009

Viera a pochybnosť

Pochybnosť vidí prekážky.
Viera vidí cestu.

Pochybnosť vidí najtemnejšiu noc.
Viera vidí deň.

Pochybnosť sa obáva prvého kroku.
Viera kráča do neznáma.

Pochybnosť sa pýta: “Kto verí?”
Viera odpovedá: “Ja.”

Zdroj:
http://www.motivateus.com/stories/faith.htm