Prednedávnom som vytvoril na svojom blogu ďaľšiu sekciu a nazval som ju No limits, pretože chcem písať o hraniciach, o limitoch a o ich prekonávaní. Viete, ja verím v to, že hranice neexistujú, že nie sú limity. Limity existujú len v našich hlavách, nikde inde. Fascinujú ma príbehy ľudí, ktorí svoje hranice prekonali, ktorí za niečím šli a dosiahli to, po čom túžili. Niekedy pri týchto víťazstvách plačem, pretože som dojatý húževnatosťou, poctivou prácou a skromnosťou týchto ľudí.

Mnoho týchto ľudí dokázalo nemožné. Prekonali choroby, ktoré sa “nedajú” prekonať, uspeli s hendikepmi, s ktorými sa “nedá” uspieť, dokázali niečo tam, kde sa “nedá” nič dokázať. Takýchto príkladov nájdete veľa - Lance Armstrong a jeho víťazstvá na Tour de France po prekonaní rakoviny, Lionel Messi a jeho terajší úspech v Barcelone, po tom ako mu v 11 rokoch zistili, že má problém s rastovým hormónom či Jonah Lomu, ktorý prišiel o obličku, hrozilo mu, že zostane na pripútaný k vozíčku a znovu začal hrať rugby. Obdivujem týchto ľudí, ich odvahu a túžbu žiť pre niečo zmysluplné, pretože každý z nich to mohol vzdať. Každý z nich mohol podľahnúť tomu hlasu, ktorý vraví “nedá sa to”, “nezvládnem to”, “je to príliš ťažké”. Ale nikto z nich to nespravil….. Namiesto toho si povedali, že sa “to dá”. Preto je strašne dôležité uvedomovať si, čomu dávate v živote prednosť - tomu, že sa to dá alebo tomu, že sa to nedá.

Viete, keď ste svedkom víťazstva, konečného výsledku, nie je vždy jasné, ako sa k nemu človek dostal a čo všetko musel prekonať na ceste za ním. Je preto úžasné spoznávať príbehy ľudí a brať si z nich inšpiráciu a možno aj odvahu k tomu, aby sme nakročili na vlastnú cestu.

Aký je príbeh Vašej cesty a aké prekážky ste museli prekonať?
Kým ste sa stali?

Videá od firmy Adidas, Impossible is nothing:

Keď sa pozerám na toto video, tak mi bije srdce strachom. Neviem, či by som sa odvážil skočiť z takého vysokého brala. Toto video mi však niečo pripomína. Vždy keď čelím strachu zo smrti, zo zranenia, zo straty si naplno uvedomujem, že žijem. Áno, sú to tie momenty, kedy som niečoho plný. Vnímam, cítim, počujem svoj dych. Stačí jeden krok a ja sa z istoty vydám napospas neistote a prijmem to, čo sa bude diať.

A potom skočím.

A už nie je nič. Žiadna myšlienka, žiadny strach. Už som len ja, môj život a moment. Sme tam spolu a mne neostáva nič iné, iba veriť tomu, že to dokážem.

Pekný deň všetkým!

Stále máme voľbu toho ako sa postavíme k tomu čo sa nám stalo - či je to koniec alebo začiatok…