Zdravím Vás všetkých, ktorí sa venujete práci s ľudmi. Teraz ma napadá, že práci s ľudmi sa venujeme vlastne všetci - či už to robíme ako manažeri a leadri, trenéri, učitelia atď. alebo ako rodičia, ako partneri a dokonca aj ako deti. Mám pre vás tip a chcem sa s vami podeliť o link na audio knihu, ktorá má názov Minutový manažer a napísal ju Ken Blanchard. Verím, že keď si pustíte každý deň jednu kapitolu (napr. po obede, kedy si určite dokážete nájsť čas a príjemne pretráviť obed), tak strávite príjemne a užitočne čas s niečím, čo vás dokáže reflektovať, nakopnúť myšlienkami, inšpirovať alebo motivovať. Počúvajte a posúvajte sa ďalej!

Peter

Ken Blanchard - Minutový manažer Audio kniha

Kniha v textovej podobe (Word formát)

Prednedávnom som vytvoril na svojom blogu ďaľšiu sekciu a nazval som ju No limits, pretože chcem písať o hraniciach, o limitoch a o ich prekonávaní. Viete, ja verím v to, že hranice neexistujú, že nie sú limity. Limity existujú len v našich hlavách, nikde inde. Fascinujú ma príbehy ľudí, ktorí svoje hranice prekonali, ktorí za niečím šli a dosiahli to, po čom túžili. Niekedy pri týchto víťazstvách plačem, pretože som dojatý húževnatosťou, poctivou prácou a skromnosťou týchto ľudí.

Mnoho týchto ľudí dokázalo nemožné. Prekonali choroby, ktoré sa “nedajú” prekonať, uspeli s hendikepmi, s ktorými sa “nedá” uspieť, dokázali niečo tam, kde sa “nedá” nič dokázať. Takýchto príkladov nájdete veľa - Lance Armstrong a jeho víťazstvá na Tour de France po prekonaní rakoviny, Lionel Messi a jeho terajší úspech v Barcelone, po tom ako mu v 11 rokoch zistili, že má problém s rastovým hormónom či Jonah Lomu, ktorý prišiel o obličku, hrozilo mu, že zostane na pripútaný k vozíčku a znovu začal hrať rugby. Obdivujem týchto ľudí, ich odvahu a túžbu žiť pre niečo zmysluplné, pretože každý z nich to mohol vzdať. Každý z nich mohol podľahnúť tomu hlasu, ktorý vraví “nedá sa to”, “nezvládnem to”, “je to príliš ťažké”. Ale nikto z nich to nespravil….. Namiesto toho si povedali, že sa “to dá”. Preto je strašne dôležité uvedomovať si, čomu dávate v živote prednosť - tomu, že sa to dá alebo tomu, že sa to nedá.

Viete, keď ste svedkom víťazstva, konečného výsledku, nie je vždy jasné, ako sa k nemu človek dostal a čo všetko musel prekonať na ceste za ním. Je preto úžasné spoznávať príbehy ľudí a brať si z nich inšpiráciu a možno aj odvahu k tomu, aby sme nakročili na vlastnú cestu.

Aký je príbeh Vašej cesty a aké prekážky ste museli prekonať?
Kým ste sa stali?

Videá od firmy Adidas, Impossible is nothing:

Keď sa pozerám na toto video, tak mi bije srdce strachom. Neviem, či by som sa odvážil skočiť z takého vysokého brala. Toto video mi však niečo pripomína. Vždy keď čelím strachu zo smrti, zo zranenia, zo straty si naplno uvedomujem, že žijem. Áno, sú to tie momenty, kedy som niečoho plný. Vnímam, cítim, počujem svoj dych. Stačí jeden krok a ja sa z istoty vydám napospas neistote a prijmem to, čo sa bude diať.

A potom skočím.

A už nie je nič. Žiadna myšlienka, žiadny strach. Už som len ja, môj život a moment. Sme tam spolu a mne neostáva nič iné, iba veriť tomu, že to dokážem.

Pekný deň všetkým!

Stále máme voľbu toho ako sa postavíme k tomu čo sa nám stalo - či je to koniec alebo začiatok…

Aký nádherný príklad toho, ako sa dá využiť papier. Bolo by vás toto niekedy napadlo? No mňa teda nie :).

Pred nedávnom som videl film o mužovi menom Bruce Lee. Určite ho všetci poznáte. Legenda bojových umení. Človek, ktorý nemal žiadny podkožný tuk. Muž s najrýchlejším úderom. Môžeme pre neho nájsť niekoľko prívlastkov. Tento výnimočný bojovník sa zrodil z muža s výnimočným prístupom. Jeho prístup bol inovátorský.

Tréning
“Keď Bruce Lee na začiatku roku 1972 natáčal v Hong Kongu film, nechal si poslať svoje veci, s ktorými trénoval,” hovorí Ted Wong, ktorý stretol Bruca v roku 1967 a trénoval ho počas nasledujúcich šiestich rokov. “Chcel zostať vo forme. Tak sme mu zbalili tašky, ale nezabalili sme mu do nich žiadne oblečenie. Povedal, že to si kúpi lacno v Hong Kongu. Zbalili sme mu len jeho veci na tréning. Zasmial sa, keď uvidel tie tašky plné vecí na tréning, a povedal: Teraz budem môcť veľa trénovať.”
A aj trénoval.
“Bruce mal tréning na provm mieste,” hovorí Wong. “Neustále trénoval. Trénoval, keď pozeral na telku - posiloval kotníky. Keď šoféroval, posiloval stisk ruky.  Keď si šiel kúpiť knihu a pred ním sa objavil kopec, vždy bežal. Nikdy nemrhal časom.”
Prečo bol tento muž tak posadnutý tréningom? Z niekoľkých dôvodov:
1. Podľa Leeho bol tréning dôležitý, pretože bez neho nemohol podávať výkon a maximalizovať svoje schopnosti. “Lee zastával názor, že človek nemá bojovať, ak nie je vo forme. Ak nie si vo forme, nemôžeš byť 100% efektívny.” hovorí Wong.
2. Mal najvyššie ciele. “Chcel byť najlepší,” hovorí Wong “chcel byť najlepším bojovníkom.”

Inovátor
Bruce Lee sa učil niekoľko bojových umení. Zistil, že z každého si môže niečo vziať, že každé bojové umenie je silné v niečom inom. Vyzýval majstrov iných štýlov a učil sa od nich. Pracoval na svojej komplexnosti a na vyjadrení seba samého. „Slabosťou je to, že keď sa vytvorí rodina, budú jej členovia považovať svoje bojové umenie za jedinú pravdu a nebudú mať odvahu ho reformovať či zlepšiť. Budú tak uveznení vo svojom malom svete. Študenti sa stanú strojmi, ktoré budú imitovať zostavy svojho bojového umenia.“
V roce 1965 Bruce Lee vyvíja Jeet Kune Do – „štýl bez štýlu“. Tento štýl mal byť premostením toho, čím podľa Leeho trpeli tradičné čínske bojové umenia: „rigídnosťou“, „nepružnosťou“, „malou praktičnosťou“.
„Buďte bez akejkoľvek formy… Bez hrán, tak ako voda. Keď dáš vodu do pohára, stane se pohárom. Dáš vodu do hrnca – a stane sa hrncom. Dáš ju do čajovej konvice – a stane sa čajovou konvicou. Voda môže plynúť a nemôže naraziť. Staň sa vodou, môj priateľ.”
Taká bola podstata Bruce Leeho kritiky tradičných štýlov.
„Jeet Kune Do je len meno, nerobte okolo neho žiadny rozruch: ak pochopíte korene boja, tak zistíte, že neexistuje nič také ako štýl.”

Paralela k dnešnému svetu
Pre mnohých z nás momentálne existuje len jedna pravda, len naša metóda, len náš štýl je ten najlepší. Vidím v prístupe Bruca Leeho veľkú inšpiráciu a veľkú múdrosť: Učiť sa nové a nové metódy či štýly, brať si z nich to najlepšie a začať z nich tvoriť niečo úplne nové, niečo v čom sa budeme cítiť ako ryba vo vode a kde budeme môcť naplno vyjadriť sami seba. A zároveň hľadať príležitosti na tréning, aby sme boli stále vo forme a na 100% efektívny.

Tento článok je vytvorený z rôznych zdrojov, myšlienkovo a slovne prepojený autorom.

Pochybnosť vidí prekážky.
Viera vidí cestu.

Pochybnosť vidí najtemnejšiu noc.
Viera vidí deň.

Pochybnosť sa obáva prvého kroku.
Viera kráča do neznáma.

Pochybnosť sa pýta: “Kto verí?”
Viera odpovedá: “Ja.”

Zdroj:
http://www.motivateus.com/stories/faith.htm